Ivan Kasaj: „Móda bola vždy mojou veľkou vášňou a rovnako aj ilustrácia.“

Kysučan, ktorý zakotvil v Trnave. Študoval na strednej Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave a na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Už počas školy pracoval ako art director v miestnej agentúre MMP. Po nej zakotvil vo Wiktor Leo Burnett a na krátko i MUW Saatchi & Saatchi. Napriek mnohým úspechom a oceneniam (napr. za kampaň Ružoví kukláči) sa rozhodol osamostatniť a venovať sa spojeniu svojich dvoch záľub – módy a ilustrácie. Prezentáciu jeho tvorby ste mohli vidieť na druhej trnavskej PechaKucha Night.

Už počas štúdia na vysokej škole si pracoval ako art director v reklamnej agentúre. Čo je asi sen mnohých študentov marketingu. Ako si sa k tomu dostal? Čím to začalo?

Ivan Kasaj: V prvom rade by som bol k tomuto snu trošku skeptický. Určite je to jedna z najzaujímavejších prác, aké človek môže v živote (najmä ako absolvent MK odboru) vykonávať, ale na druhej strane je to mimoriadne náročné a vyčerpávajúce povolanie. Ja vždy aj radšej svojich študentov upozorňujem, aby nevnímali len to pozlátko navrchu, kde vidia stretávanie sa so zaujímavými ľuďmi, kreatívnu prácu, cestovanie, otváranie si obzorov a nestereotypnú prácu. Druhá strana mince je totiž plná tlaku na výkony, množstvo času stráveného v agentúre, deprimovanie, keď sa nedarí, klienti, ktorí málokedy ocenia dobrý nápad,…

Ale poďme aj k druhej časti Tvojej otázky.

Keď som skončil strednú školu a nejaký čas som sa flákal, tak som sa zoznámil s počítačom a počítačovou grafikou. Padli sme si do oka a časom som sa zamestnal v malom grafickom štúdiu, neskôr už ako študent našej školy som začal pracovať vo väčšom grafickom štúdiu v Trnave. Pracoval som na vcelku zaujímavých projektoch, takže si ma vcelku rýchlo všimli aj ľudia z agentúr a tak som sa dostal na stretnutie s ľuďmi z Wiktor Leo Burnett a slovo dalo slovo :).

Takže Tvoja kariéra v reklamných agentúrach začala ešte v rodnej Čadci, resp. v meste, kde si chodil na strednú umeleckú školu?

Kým som študoval ŠÚV v Bratislave, o počítači som toho moc netušil, bol som orientovaný na klasické grafické techniky a ilustráciu. Keď som sa po škole vrátil domov do Čadce, tak som sa zoznámil s ľuďmi z jedného grafického štúdia a oni ma naučili základy, zbytok som došprtal po nociach :).

A tak je to vlastne doteraz, deň je strašne krátky na to, aby človek stihol urobiť to, čo má a ešte sa zaoberal aj rozvojom svojich skills. Takže k radosti svojej ženy často vstávam o tretej ráno a zaoberám sa vecami, ktoré cez deň nestihnem :).

Využívaš to, čo si sa naučil na strednej aj pri svojej dnešnej práci? Vyzerá to ako ideálne spojenie ilustrácie a počítačovej grafiky.

Jasné, na strednej ma naučili kresliť, poznať anatómiu človeka, cítiť priestor,… čo sú samozrejme veci, ktoré človek pri figurálnej tvorbe potrebuje a byť v tejto oblasti samoukom je ťažšie, ako keď máš odborné vedenie.

Mne viac prišlo ako ideálne spojenie mať umeleckú školu + viacmenej ekonomicko-humanitný odbor ako marketing. Je to skvelá kombinácia pre Art Directora alebo Creative Directora, pretože vidí veci z oboch strán. Má estetické cítenie, vkus a schopnosti kreatívne tvoriť a na druhej strane rozumie aj pohnútkam z klientovej strany, potrebám trhu, cieľovej skupiny … Mnoho ľudí, ktorí idú do reklamy s umeleckými ambíciami je sklamaných, pretože to nie je priestor na realizáciu našich úžasných umeleckých zámerov, ale priestor, kde treba klientovi pomáhať predávať, presviedčať, zapáčiť sa.

Čo pre Teba znamenala vysoká škola? Ja som FMK vnímal hlavne ako priestor na sebarealizáciu a možnosť stretnúť zaujímavých ľudí.

Mňa tá naša Alma Mater celkom bavila :) Na mnohých predmetoch som sa síce nedozvedel nič nové, na niektorých sme vedeli viac, ako pedagóg, ale to je tak na každej škole. Ja som sebarealizáciu riešil najmä v práci, takže pre mňa bola škola nechcem povedať na druhej koľaji, ale nevnímal som ju asi s takým nadšením.

Ako som spomenul, bola spústa vecí, ktoré človeku vadili, mnoho ľudí frflalo, ale nikto s tým de facto nič nebol ochotný sám urobiť. Ja som sa rozhodol prispieť aspoň svojou troškou k zlepšeniu a snažím sa dnes už ako pedagóg naučiť študentov všetko to, čo nás nemal kto naučiť.

Myslel som to hlavne v zmysle toho, že popri škole bolo veľa priestoru robiť si to svoje, či plnohodnotne pracovať :).

Jasné, tak toto som vždy oceňoval, že pedagógovia boli otvorení tomu, keď študent už počas školy pracoval, čo nebýva na všetkých školách pravidlom.

Ako fakultu vnímaš dnes už z tej druhej strany ako pedagóg?

Hmm, to je ťažká otázka, nad tým som sa vlastne nikdy nezamyslel. Z tej druhej strany barikády človek tiež vidí, čo funguje a čo nie, ale pre mňa je fakulta miestom, kde splácam svoj dlh spoločnosti, ktorá mi umožnila zadarmo študovať.

Podobne asi nezmýšľa veľa ľudí. Doktor si už z oboch strán mena. Máš aj ďalšie ambície v akademickom, či vedeckom smere?

:D Myslím, že teraz si dám na nejaký čas pokoj a kým som ešte mladý a svieži, budem sa pilne venovať svojej hlavnej práci. Snáď keď budem veľký tak si urobím docentúru, ale to všetko bude skôr závisieť od toho, kam sa bude vyvíjať môj život.

Vrátime sa teda k Tvojej práci. Ako art director si nakoniec pracoval a veľmi úspešne v jednej z veľkých agentúr. Kde nastal ten moment, že si sa rozhodol osamostatniť?

Jasné, tých úspechov bolo pomerne veľa a samého ma to prekvapilo. Bolo to spôsobené najmä tým, že som narazil na dvoch ľudí s otvorenými hlavami na strane klienta, ktorí sa nadchli pre moje šialené nápady a ono to nakoniec vypálilo do dvoch úžasných kreatívnych kampaní, o akých sa v tom čase na slovensku nechyrovalo. Očividne zniesli aj medzinárodné porovnanie, lebo tých cien z medzinárodných festivalov sa nahrnulo naozaj veľa.

Mnoho mojich kolegov sa čudovalo, keď som sa rozhodol z brandže odísť, ale tie dôvody som už vlastne menoval v tvojej prvej otázke. Reklama je biznis pre ľudí, ktorí sú v osobnom nastavení plniť priania iných. Ja som egoista, ja rád plním priania sebe, takže som dospel do štádia, keď som sa chcel venovať najmä svojim veciam. Sem tam ešte rypnem do nejakých reklamných a komunikačných záležitostí, ale momentálne je mojou pracovnou náplňou najmä ilustrovanie a vyvíjanie vlastných projektov, kde budem aj sám sebe klientom.

Niekde som čítal, že si z reklamnej brandže odišiel v čase, keď si si zakladal rodinu. Väčšinou ľudia volia v takejto situáciu skôr stabilitu, ako otváranie vlastného biznisu. Nemal si obavy?

Nám sa Vincent narodil ešte keď som bol v Burnette, po pár mesiacoch som odišiel do Saatchi & Saatchi, ale mesačná pauza, ktorú som si medzi týmito dvoma zastávkami urobil ma uistila, že túto prácu už nechcem v takejto podobe robiť. Vrátil som sa na nejaký čas do môjho pôvodného pôsobiska v trnavskom štúdiu, ale túžba osamostatniť sa a venovať sa len tomu, čo ma baví hlodala a hlodala až som do toho nakoniec skočil. Urobiť takéto rozhodnutie nebolo ľahké, predsa len ako otec mám zodpovednosť za syna, manželku a koniec koncov aj za psa :).

Prečo si sa rozhodol venovať práve módnej ilustrácii? Na Slovensku nie je vôbec udomácnená a pravdepodobne mnohí ani netušia, že takáto „disciplína“ existuje. Zrejme si tu nevedel nájsť ani klientov.

Móda bola vždy mojou veľkou vášňou a rovnako aj ilustrácia, tak som len tieto svoje dve vášne spojil dohromady. Na Slovensku na to nie je klientela vôbec, takže svoje selfpromo som na túto oblasť vôbec nezameriaval a vykročil rovno do sveta :) Na domáci trh riešim väčšinou komerčné ilustrácie pre agentúry, alebo priamych zadávateľov, prípadne knižné ilustrácie.

Ako si teda postupoval? Akou formou si sa odpropagoval na tých správnych miestach v zahraničí?

Tak odpoveď na túto otázku si nechám ako svoje knowhow :).

V podstate taký štartér bol pre mňa Martin Dawber, ktorý ma oslovil sám a zaradil ma do svojej výberovej knihy najlepších fashion ilustrátorov sveta. Vtedy som si povedal, že sa to asi dá, preraziť vo svete, zosnoval som plány a doteraz ich realizujem, ale ako, to si naozaj nechám pre seba ;).

Myslel som si, že zaradenie do Dawberovej publikácie prišlo až ako ocenenie práce vo svete módy.

Nie, Martin poznal ešte moje staršie veci, také viacej funky a páčili sa mu, tak do toho išiel, aj keď ma v podstate nikto nepoznal.

Koľko priestoru máš pri svojej práci na vlastnú kreativitu? Ilustrácie, ktoré robíš, vyzerajú totiž veľmi realisticky.

To záleží na tom, či ilustráciu robím ako voľné dielo, ktoré potom napr. predá môj agent, alebo či je to ilustrácia na objednávku. Ale napr. aj pri poslednej realizácii vizuálov novej kolekcie pre holandskú značku Cravatta Pelliano bolo veľa priestoru. Na začiatku sme si dohodli atmosféru a produkty, ktoré treba ilustrovať a ostatný styling a stvárnenie už bolo len v mojich rukách.

Kde nachádzajú módne ilustrácie uplatnenie?

Vo všetkých periodikách, publikáciách, portáloch, blogoch, weboch,… kde je reč o móde :). U nás tá tradícia nie je taká silná, ale v zahraničí je to iná káva, najmä smerom na východ.

Východ, tým myslíš asi Japonsko.

Áno, ďaleký východ.

V ktorých krajinách sa Ti doteraz podarilo preraziť?

Neviem, čo si presne predstaviť pod pojmom „preraziť“, tým, že moja práca je najmä online je tažké odhadnúť, kde všade moju prácu poznajú. Blog NewYorkského bloggera môžu čítať aj v Angole, ale kreslil som napr. pre Američanov, Talianov, Holanďanov, Rakúšanov, Nemcov,… a podľa informácií zo včera budú moje ilustrácie pre Cravatta Pelliano publikované v najbližších dňoch v Anglicku, Francúzsku, Holandsku a Rusku.

Ja to zasa nevnímam nejak strašne vážne, je to v podstate rovnaké, ako s fotografom, ktorý odfotí napr. model šiat a jeho fotka sa potom používa 1000 rôznymi spôsobmi. Často si ľudia ani nepomyslia, že tú fotku niekto urobil, riešia len to, či sa im páči, alebo nie. Rovnako je to aj s ilustráciou.

Tvorbu Ivana Kasaja nájdete aj na: http://www.facebook.com/pages/Ivan-Kasaj-Illustration/164351626933872
Fotografia: Matej Toman | http://www.facebook.com/matejtomanphoto