Môže byť grafikom niekto, kto o sebe tvrdí, že nemá rád termíny, je nedochvíľny, nemá ani len vlastný web, nevie nikomu povedať nie a je vorkoholikom? Môže! A ešte akým úspešným. Boric Meluš je skromný človek, ktorý sa nerád prezentuje, ale jeho prácu určite zachytili mnohí z vás, a ani o tom nevedia. Primárne sa venuje grafickému dizajnu, ktorý aj vyštudoval, ale svoje pôsobenie sa snaží nelimitovať len na toto odvetvie. S kolegom Martinom Šichmanom sa venujú tiež architektúre a výstavám v rámci ich spoločnej platformy Oximoron.

Najviac ho však baví tvoriť knihy, lebo „rovnako ako sa vydavatelia či kníhkupci môžu snažiť zlepšovať vkus svojich čitateľov, ja sa môžem snažiť zlepšovať vizuálny vkus“. Čo ho tiež tak priťahuje na knihách je fakt, že nemajú krátku životnosť, ako dizajn ostatných spotrebných výrobkov. Boris Meluš sa graficky podieľal na príprave zbierky kníh R. Stodolu, Obchodná Ľuba a Moniky Stachovcov, katalógy výstav Sochár/ky, Talianska maľba a i. Taktiež spolupracoval na publikácii o digitalizácii v SNG – Rituál múzea v digitálnom veku či na vizuáli súťaže Oskara Čepana alebo Časopisu X. Boris nevynechal ani možnosť spolupracovať na webe SNG, kde sa snažili zjednotiť obsah.