Študent posledného ročníka Dopravných stavieb na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Trnavský rodák s celoživotnou záľubou v bicykloch a v cyklistike. Ako dobrovoľník pracoval tri mesiace na Haiti a jeden a pol mesiaca v Indii. Dnes sa snaží s partiou kamarátov okrem rozbehnutia vlastného obchodu a dielne na bicykle podporiť rozvoj cyklistiky a potrebnej infraštruktúry v meste Trnava. Adama Peciara ste naživo mohli vidieť na štvrtom vydaní PechaKucha Night.

Adam Peciar

Adam Peciar - foto: Peter Gelko Lančarič

Kedy a ako sa začala Tvoja záľuba v bicykloch?

Adam Peciar: Bicykle celkom odmalička. Keď som mal osem, brat začal pretekať v cyklistickom klube a trvalo mi rok otravovania a prosíkania, aby som mohol aj ja :). Potom mi pomohol poskladať vlastne úplne prvý PECOBIKE :). Bol to taliansky rám na typ favorita prestriekaný na žlto-čiernu farbu s galuskovými kolesami, baranmi vpredu a ružovou omotkou. Rám bol tuším značky Legnano.

Takže chuť stavať bicykle tu bola rovnako už v detstve. Kedy si si povedal, že to skúsiš trochu vo väčšom?

Bolo to v čase, keď mi na vysokej škole začal chýbať pohyb. O týchto veciach sme sa bavili s kamošmi pri pive miliónkrát a stále sa nič nedialo. Tak som raz v šenku buchol po stole a začal som konať. Iniciovať ľudí rovnako ladených ako ja. A potom to už išlo skoro samé.

Totiž ešte do nejakých 17-18 rokov som pretekal, zarovno so mnou napr. aj Saganovci a mnoho iných talentov, ktorí sa nikam nedostali. Potom vlastne prišla vysoká škola a s ňou aj viac volnejšieho času, tak okrem dobrovoľníctva som začal riešiť aj biky.

Ako sa Ti v rámci pretekania darilo? Boli aj úspechy?

Nejaké boli, na regionálnej úrovni som vyhral TCL (trnavská cyklistická liga), na Majstrovstvách Slovenska v cyklokrose som bol štvrtý. Také nič extra, bol som aj istý čas vo výbere reprezentantov Slovenska v kategorii KADET. Dosť sa mi darilo na dráhe, bol som 3. v SP, 2. v omniu. Ale tie výsledky veľa neznamenali, cyklistika bola na okraji záujmu v športoch. Nebyť teraz Sagana, je to stále šport v zabudnutí. Preto sme vlastne založili OZ Cyklisti Trnava, hlavne pre podporu a propagáciu športovej a mestskej cyklistiky.

Foto: Pecobikes

Foto: Pecobikes

 

K tomu sa dostaneme o chvíľu. Ostaneme ešte pri PECOBIKES. Za pomerne krátku dobu sa z toho stala dobre známa lokálna značka. Aké boli Tvoje pôvodné predstavy a ciele?

Predstava bola skromná. To aj odzrkadluje, kde sídlime a aj veľkosť priestorov. Chcel som vyskúšať niečo na štýl toho, čo som videl v Taliansku, Belgicku, Holandsku, kde som prišiel do nie bežných „obchodíkov“, dal som na stôl peniaze, koľko som chcel dať za bicykel a za toľko mi poskladali bike.

Priestory ste už museli vymeniť za väčšie, takže sa darí asi nad očakávania. Koľko bicyklov z Tvojej dielne už behá po svete?

Áno, momentalne máme čas na to, že ideme do väčšieho. Ale zas nie s veľkými očami. Veru neviem presne, minimálne 20 kolokolo – za tento rok to bude určite cez 100 :) a teda nielen po TT behajú Pecobiky.

Aké sú Tvoje plány v tomto smere? Je to vec, ktorou by si sa chcel po škole živiť?

Plánujeme pokračovať v tom, čo robíme. Postupne zapájať podobne naladených ľudí. Ja osobne to chcem robiť pre radosť, a keď sa k tomu pridá človek (alebo viacerí), ktorí sa tým uživia, to bude najväčším úspechom celého projektu.

Trnava má priam ideálne podmienky na cyklistiku. Tak ako inde na Slovensku však tomu samospráva dlho nevenovala pozornosť. Postupne sa to našťastie mení, čím si to vysvetľuješ?

Áno, Trnava je ideálna na použitie bicykla. Dokonca sú tu silné korene mestskej cyklistiky. Myslím, že rastie všeobecný záujem o túto tému, pretože ľudia cestujú po zahraničí a tam je to všade. A keďže prišla hospodárska kríza, človek si ľahko zráta koľko dá za presun cez mesto autom a koľko bicyklom. A potom možno aj aktivitou Bercajgel, ktovie :).

Foto: Pecobikes

Foto: Pecobikes

Pohľad z vonka je taký, že ľudia so záujmom o rozvoj cyklistiky v Trnave vedia spolu dobre spolupracovať. Dobrým príkladom je aj konferencia o mestskej cyklistike. Aké boli jej závery a ohlas oficiálnych predstaviteľov mesta?

Organizovali sme ju kvôli zisteniu, aká bude reakcia predstaviteľov mesta. Nebolo ľahké obehať a presvedčiť ľudí na úrade, že je potrebná táto konferencia. Podarilo sa, prišli úradnici z mesta, dopravní policajti, ľudia z ministerstva dopravy a hlavne nám veľmi pomohol Tomáš Peciar spolu s tímom z Cyklokoalície. Konferencia bola dosť na formálnej úrovni až do momentu, kedy sa spustila diskusia, do ktorej sa zapojili zúčastnení občania mesta. Úradníci a policajti mali čo robiť, aby zodpovedali na otázku, čo robili tie roky.

Bolo však prisľúbené, že cyklisti sa stanú rovnocenným článkom dopravy v meste. Bohužiaľ, v rozpočte 2013 sú to stále vyčlené smiešne peniaze. Pritom za rok sa na dopravu preinvestuje toľko, čo by stálo vybudovať v meste celú sieť cyklochodníkov. Prioritne je však spoločnosť nastavená na krásne rozvíjajúcu sa automobilovú dopravu. Na škole ma učia, ako treba robiť vačšie a rýchlejšie cesty pre autá, pritom o nemotorovej doprave toho veľa neriešia. Je tu medzera v tejto oblasti ešte oddávna, možno od roku ’89, kedy sa začala formovať „nová“ spoločnosť.

Čoskoro sa začne rekonštrukcia pešej zóny. Je to šanca vyriešiť tento problém aspoň v centrálnej časti mesta. Počíta projekt obnovy historického centra s cyklistkou?

Celý projekt sa nesie problémom miesta a riešenia celého priestoru, každý vidí vlastný zámer. Podnikatelia široké terasy, zelení veľké zelené plochy, pamiatkári by tam chceli ukážkový historický dlažobný skanzen a pod. My sme komunikovali s predstaviteľmi a ľudmi od mesta a riešenie prišlo také, že v časti Hlavná ulica by malo príjsť k povoleniu využívania pešej zóny aj cyklistami, čo momentálne nie je. V oblasti Trojičného námestia má prijsť k rozumnému riešeniu kovovými dopravnými gombíkmi ako je to napr. v Nemecku vzhľadom k miestu križovania mnohých budúcich trás (ukážka).

Foto: Pecobikes

Foto: Pecobikes

Aké sú vaše ďalšie plány v rozvoji cyklotrás? Chcete cez OZ Cyklisti Trnava navrhovať mestu ďalšie konkrétne riešenia?

Na mestskom úrade sú šikovní mladí ľudia, vedia čo treba. Komunikujeme spolu, bavíme sa čo a kde by bolo vhodné budovať. Plánujeme to určite robiť na spôsob okrúhlych stolov, diskusie pre širšiu verejnosť a pretoto vzniklo aj OZ. Jadro problému vidím skôr v tom, kto rozhoduje kam a načo budú použité financie v rozpočte mesta. A to veru mestských poslancov veľmi nezaujíma, čo bude s cyklistami!

Sú aspoň otvorení diskusii v tomto smere?

Úradníci na mestskom úrade áno. Čo sa týka mestských poslancov, viem, že z nich bol na konferencii len primátor.

Aké ďalšie problémy cyklistiky vidíš v Trnave?

Parkovanie, prepojovanie existujúcich trás, výchova ľudí, načo sú vlastne cyklochodníky, pretože je často vidieť parkovať šoférov napr. na Zelenečskej ulici, psíčkari na Clementisovej si zas berú chodník na venčenie. Treba naučiť mesto udržiavať cyklochodníky – zametať, odhrabávať v zime sneh a pod. Je toho veľa, kam sa človek pozrie, tam vidí nejaký nedostatok. Niektoré konce cyklotrás pripomínajú sci-fi. Cyklista nevie, čo má robiť. Keď sa vezme, koľko tu má človek prekážok k využívaniu bicykla, tak je to zázrak, že tu ľudia-blázni cyklisti vôbec sú.